ELBRUS 2012
Aklimatizačné túry boli:
Elbrus: 5642 m.n.m (najvýšší vrch Kaukazu)
Observatórium Terskol 3150mnm
Čeget cca 3500 mnm
Samotný výstup trval 5 dní.
deň 1:
Vyviezli sme sa lanovkou na stanicu MIR cca 3500mnm
ponatierali sme sa, aby nás horské slnko nespálilo a s ťažkými batohmi sme vyrazili na Bočky cca 3800 mnm, kde sme si rozostavili náš prvý tábor, naľahko sme si dali aklimatizačku do výšky 4200mnm, obzrieť si miesto na druhý tábor Prijut 11, potom návrat do tábora
deň 2:
Ráno sme sa prebudili do úžasného počasia, na nebi ani mráčik, niečo nádherné. Zbalili sme tábor a opäť s ťažkými batohmi sme vystúpali do 4 200 mnm na Prijut 11, kde sídli aj HZS. Po rozbalení tábora sa vydávame na aklimatizačku do 4800 mnm a späť
deň 3:
Tento deň je voľný, aby sme si oddýchli pred náročným nočným výstupom a aby si naše telá lepšie zvykli na výšku. Kto chce, môže si vybehnúť vyššie, alebo zbehnúť nižšie v rámci tréningu.
deň 4:
Skupina č. 1 – pomalá, štartuje o 01:00 z tábora. Je asi -10.
Skupina č. 2 – rýchlejšia, štartuje o 02:00 a nás pomalých dobieha nad Pastuchovými skalami asi vo výške 4900 mnm krátko po svitaní. Východ slnka si kvôli nadmorskej výške a vyčerpávajúcemu výstupu málokto uvedomuje. Až keď jeho teplé lúče zohrejú naše skrehnuté telá aj naša nálada sa mení k lepšiemu. Ale traverz do sedla je nekonečný a úmorný a výška robí svoje. Niektorý to vo výške 5100 otáčajú. Počasie je ako v rozprávke. Svieti slnko, nefúka, dokonca sa vyzliekame, lebo nám je teplo. A pomaly krôčik po krôčiku stúpame do sedla. Tí rýchlejší nám ušli, Za nami sú len odpadlíci. Takže idem len ja a jedna dievčina a spoločne sa povzbudzujeme a máme veru namále, aby sme to aj my neotočili. V sedle dávame krátku pauzu. Už je celkom dosť hodín a cestou stretávame našich úspešných kolegov a čakáme, že nás vedúci otočí, ale neurobil to, lebo počasie je naozaj úžasné a nevypadá to, že by sa malo pokaziť. A tak 24. 6. 2012 o 12: 20 moskovského času dosahujeme vrchol. Je to úžasný pocit, ktorý sa nedá popísať. Tá emócia na vrchole je silná a slzy sa tlačia do očí. No času nieje veľa a pred nami je ešte druhá polovica cesty. Oslavovať môžeme až keď sa úspešne vrátime do tábora. A veru návrat tiež nie je jednoduchý, hlavne kvôli nedostatku vody. Do tábora prichádzame o 19:25 a konečne si môžme povedať že sme to zvládli, stáli sme na streche európy.
deň 5:
ráno balíme tábor a vraciame sa dolu na stanicu MIR a odtiaľ lanovkou dolu do Azau. V hoteli nás čaká uvítanie a oslavy úspešného návratu.
Autor: Pavol Siráň
Najnovšie komentáre