INFO: Týždeň spoločnej turistiky – Národný park Muránska planina (Slovenské rudohorie)

 

 

…poďte spolu s KST Košeca poodkryť skryté krásy nedotknutej prírody nášho druhého najmenšieho národného parku v srdci najväčšieho slovenského pohoria…

 


Čo ponúka Národný park Muránska planina návštevníkom?

Kraj lykovca muránskeho a polodivokých koní, kraj opradený povesťami a pretkaný dávnou históriou. Muránska planina víta svojich návštevníkov majestátnosťou strmých bralnatých úbočí, hlbokých lesnatých dolín a malebnosťou horských lúk. Muránska planina je jeden z posledných kútov Slovenska, kde ani v období hlavnej turistickej sezóny neprúdia davy turistov. Ponúka teda najmä pokoj a relax uprostred nádhernej prírody.

Výhľady do okolia

Centrálnu časť národného parku tvorí krasová planina. Jej reliéf len mierne zvlnený, preto očakávať výhľady tu nie je celkom na mieste. Úchvatné výhľady do údolí a širokého okolia však poskytujú strmé bralnaté úbočia, ktoré ju lemujú. Snáď najkrajšie sa naskytajú z Cigánky – skalného brala, týčiaceho sa nad dedinou Muráň. Je to najnavštevovanejšie miesto národného parku, a to nielen pre výhľady, ale aj kvôli zrúcaninám voľakedy známeho stredovekého hradu Muráň.

Hlboké doliny

Do okrajov krasovej planiny sa počas miliónov rokov vrezávala voda a vytvorila tak viaceré hlboké, často až tiesňavové doliny, smerujúce do centra planiny. Medzi bezpochyby najkrajšie, verejnosti prístupné doliny patria Hrdzavá a Martinova dolina. Až 8 km dlhá Hrdzavá dolina leží severozápadne od obce Muráň. Jej dno dosiaľ modeluje Hrdzavý potok s viacerými menšími vodopádmi, či kaskádami. V spodnej časti doliny voda vyhlodala takmer 600 m hlboký kaňon, lemovaný strmými vápencovými bralami. Obdivovať niektoré krásy a vzácnosti prírody týchto miest návštevníkom umožní ľahko schodný turistický chodník, ktorý prechádza celou dolinou do sedla Nižná Kľaková s komplexom horských lúk. Podstatne divokejšia a tajomnejšia je Martinova dolina ležiaca medzi Muráňom a Tisovcom, nad horárňou Paseky. Jej dno pokryté lesmi po bokoch lemujú vysoké, miestami takmer zvislé skalnaté svahy a bralá Strelnice a Šarkanice. Dolina je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šarkanica a tak môže návštevník prejsť zákutiami, ktoré ovláda iba matka príroda. Dolinou vedie turistický chodník, ktorý po 3,4 km dlhom stúpaní s prevýšením 520 m  vychádza na síce malú, no o to krajšiu kvetnatú horskú lúku Voniaca.

Tajomné podzemie

Podzemie Muránskej planiny je na mnohých miestach popretkávané sieťou jaskynných chodieb. Dosiaľ tu bolo objavených takmer 500 jaskýň a priepastí. Tajomstvá a krásy podzemia však ostávajú z rôznych dôvodov pred očami návštevníkov ukryté. Len jedna z jaskýň – približne 16 metrov dlhá Wesselényiho jaskyňa ležiaca neďaleko Muránskeho hradu, je verejnosti voľne prístupná. Nahliadnuť do ústia jednej z menších priepastí Muránskej planiny zasa môžete na Studni, rozsiahlej poľane a významnej križovatke turistických trás. Práve tu sa nachádza 24 metrov hlboká a 64 metrov dlhá priepastná jaskyňa, nazývaná Ľadová jama. Nad jej ústím je vybudovaná malá vyhliadková plošina.

Malebné lazy

Takmer celé územie Muránskej planiny pokrývajú lesy, v južnej časti najmä listnaté a zmiešané, v severných častiach a vyšších polohách zasa ihličnaté. Prevažne lesnaté územie Muránskej planiny spestruje mozaika podhorských a horských lúk a pasienkov, tradične využívaných na chov oviec, dobytka a koní. Ich malebnosť v okolí Tisovca, Pohronskej Polhory, Muránskej Zdychavy a Zlatna dotvárajú zvyšky lazníckeho osídlenia v podobe starobylých dreveníc.

Zachovalosť prírodného prostredia

Civilizácia v masívnejšej miere dodnes neprenikla do ťažko prístupného terénu centrálnej časti planiny. Podhorské obce vznikali najmä v dolinách, pozdĺž vodných tokov Muránka, Rimava a Hron a do ich blízkosti sa aj dnes sústreďuje väčšina ľudských aktivít. Vďaka tomu si toto územie dodnes zachovalo svoj prirodzený ráz. Preto tu ešte stále môžeme nájsť prírode blízke ekosystémy a v prirodzenom prostredí pozorovať mnohé vzácne druhy živočíchov a obdivovať krehkú krásu rastlín. Aby sme zachovali toto vzácne prírodné bohatstvo, kvôli ktorému bola Muránska planina v roku 1997 vyhlásená za národný park, je veľmi dôležité všetky aktivity človeka, vrátane aktivít súvisiacich s turistickým využitím územia, veľmi citlivo usmerňovať a regulovať. Takmer celé územie národného parku je v súčasnosti zaradené aj medzi územia európskeho významu (sústava chránených území NATURA 2000), v ktorých sa nachádzajú najvzácnejšie a najohrozenejšie biotopy a druhy v krajinách členských krajín Európskej únie. Muránska planina je od roku 2009 súčasťou Chráneného vtáčieho územia Muránska planina – Stolica. Na najcennejších častiach územia sú vyhlásené prírodné rezervácie a chránené areály. Sústava prírodných rezervácií bola postupne budovaná od roku 1953 a dnes ju tvorí 26 území s najprísnejšími stupňami ochrany.

Turistické využitie Muránskej planiny

Muránska planina je ako stvorená pre pešiu a lyžiarsku turistiku, cykloturistiku, či vzmáhajúcu sa turistiku na koni. Pre návštevníkov bola vybudovaná sieť celoročne prístupných turistických chodníkov v celkovej dĺže viac ako 310 km, takmer 360 km trás určených pre bežecké lyžovanie (trasy nie sú upravované), viac ako 150 km horských cyklotrás, 2 miesta vyhradené pre skalolezectvo (Tesná skala nad Muránskou Hutou a Rozštiepená skala v hrdzavej doline pri Muráni). Pre stanovanie sú vyhradené tri miesta – prístrešok v doline Trsteník, Veľká lúka – Piesok a Nižná Kľaková. Národný park umožňuje svojim návštevníkom aj bivakovanie (t.j. prenocovanie v stane alebo bez prístrešku a bez ohňa) kdekoľvek v území národného parku do 100 m od vyznačeného turistického chodníka, s výnimkou všetkých maloplošných chránených území – tu je bivakovanie zakázané.

Turistika na koni

Huculská magistrála Kone patria k charakteristickým symbolom Muránskej planiny. História ich chovu siaha do roku 1950, kedy bol na Veľkej lúke pri Muráni zriadený žrebčín. Ich polodivoký chov na lúkach a pasienkoch Muránskej planiny pretrváva dodnes. Vraví sa, že Muránska planina je najkrajšia z chrbta koňa. Ak neveríte, vyskúšajte. Pre turistiku na koni je v národnom parku vyhradených 13 trás a 6 miest. Pre návštevníkov, ktorí chcú spoznávať okolitú prírodu netradične – zo sedla hucula (karpatského horského koňa), bola vytvorená tzv. Huculská magistrála. Vedie vrchmi a dolinami Slovenského rudohoria a Muránskej planiny (viac informácií: www.huculskamagistrala.sk).

 

 


Dátum konania: 23. augusta – 29. septembra 2020

Miesto konania: sedlo Zbojská, okres Brezno , región na rozhraní Horehronia a Gemeru, VÚC Banská Bystrica

Vedúci akcie, ktorý v prípade záujmu poskytne podrobnejšie informácie: Marián Jarnik ( č. t. 0907 601 150)                                                                                                                                                                                         Cestovné: uhradené z fondov KST v Košeci

Cena ubytovania:  17 eur / noc

    Z organizačných dôvodov, kvôli potrebe zabezpečenia ubytovania a dopravy, je vhodné prihlásiť sa s dostatočne veľkým predstihom !!!  Najneskôr do  5. júla 2020  a to u vedúceho tohto turistického podujatia p. Mariána Jarníka na telefónnom čísle 0907 601 150. 


 

POZVÁNKA: Výstup na Babiu horu (autobusový zájazd)

 


 

   . . .pár informácie o cieli nášho zájazdu. . .

 

    Dominantou Hornej Oravy a zároveň najvyšším vrchom pohoria Oravské Beskydy je vrch Babia hora nachádzajúci sa na slovensko-poľskej hranici v katastri obce Oravská Polhora. Jeho vrchol predstavuje najsevernejší vyhliadkový bod Slovenska. Veľkolepý kruhový výhľad, ktorý sa z neho naskytá, si svojho času vychutnávali také osobnosti, ako Pavol Országh Hviezdoslav či vášnivý turista a lyžiar Karol Wojtyla (neskorší pápež Ján Pavol II.).                                                                                                                                                                          Početné výstupy druhého menovaného pána pripomína i pamätná tabuľa. Zaujímavosťou je, že túto tabuľu osadili po roku 1989 na mieste staršej pamätnej tabule, ktorá informovala o údajnom výstupe V. I. Lenina na Babiu horu.
Babia hora leží na severnom okraji karpatského oblúka a zachytáva veterné prúdy od Atlantického oceánu. Niet sa preto čomu čudovať, že je tu zväčša chladné a vlhké podnebie s častými hmlami a zrážkami.
Východiskom túr na Babiu horu je spravidla lokalita Slaná voda pri Oravskej Polhore.                                                         Túra je mimoriadne pekná a zaujímavá, a to i vďaka rôznorodosti tunajšieho prírodného bohatstva; na úpätí vrchu sa nachádzajú početné močiare a rašeliniská charakteristické pre celú oblasť Oravských Beskýd, v stredných polohách sa rozprestiera pôvodný hustý prales, ktorý vyššie postupne vytláča kosodrevina a horské lúky. Samotný vrchol je tvorený zaujímavým skalným rumoviskom.

 


Termín:  nedeľa 26. júla 2020

Zraz zúčastnených :  5:50 hod.

Miesto zrazu: Košeca ZŠ

Odchod autobusu: 6:00 hod.

Destinácia zájazdu: Babia Hora (1725 m n. m), oblasť Oravských Beskýd, Slovensko-Poľské pohraničie

Výstroj: turistická

Obtiažnosť: náročná

Dlžka trasy: cca 22 km

Predpokladaný plán trasy: Košeca – Oravská Polhora  – Pod Borkom  Malá Babia hora (1517 m.n.m.) –                                                        Babia hora (1725 m.n.m.) – Hájovňa na Rovniach – Slaná voda Oravská Polhora                                                  Košeca

Alternatívne ciele zájazdu:  Slanický ostrov tiež nazývaný ostrovom umenia situovaný v oblasti našej najväčšej                                                   vodnej nádrže.                                                                                                                                                                   Aquapark  Oravice s termálnou liečivou vodou                                                                                                               Hrad Orava – jeden z najmalebnejších hradov na Slovensku

Predpokladaný príchod domov: 20:00 hod.

Predpokladaný stav počasia v danej lokalite: polojasno 28 ° C

Poplatok účastníka: člen KST Košeca          9 eur                                                                                                                                        člen TOM  Košeca           5 eurá                                                                                                                                                          ostatní        11 eur      

ZÁVÄZNÉ PRIHLÁSENIE SPOLU SO ZAPLATENÍM ÚČASTNÍCKEHO POPLATKU  JE MOŽNÉ VYKONAŤ DO 30.6. 2020 a to u pána Mariána Jarníka prostredníctvom telefónneho čísla 0907 601 150.      

Vedúci akcie, ktorý v prípade záujmu poskytne podrobnejšie informácie: M. Jarníka (č. t. 0907601150)


 

POZVÁNKA: Stretnutie turistov v Košeckej doline (tradičný športový deň) spojený tento rok výnimočne so zahájením letnej turistickej sezóny

 


Dátum konania: 20. júna.2020 t. j. sobota

Čas začiatku konania: 13:00 hod. SELČ

Miesto konania: tradične v Košecká dolina

Predpokladaný stav počasia v danej lokalite: 25° C, polojasno

Predpokladaný príchod domov: individuálne v závislosti od výšky i stupňa kvality „nálady“ a samozrejme                                                                       stavu poveternostných podmienok

Turistická náročnosť: ľahká až veľmi ťažká v náväznosti na výber svojej vlastnej trasy

Občerstvenie, podávané organizátorom: guláš, káva i  minerálna voda a chýbať samozrejme nebudú ani ďalšie                                                                          čapované dobroty, ostatné potreby hradené z vlastných zásob

Cieľové športové a spoločenské aktivity: možnosť účasti na kolektívnych hrách futbal,volejbal poprípade                                                                                     bedminton, opekania špekáčikov a slaniny pri ohni, preťahovanie                                                                                   lanom

Vedúci akcie, ktorý v prípade záujmu poskytne podrobnejšie informácie: M. Jarník (0907 601 150)

POZVÁNKA: Prechod jedným zo slovenských hrebeňov – hrebeňom z juhovýchodného cípu Strážovských vrchov až domov


Dátum konania: 13 – 14.6.2020 (sobota-nedeľa)

Čas a miesto zrazu: 13.6.2020 (sobota) o 4:00 SELČ v Košeci pred reštauráciou Motorest

Miesto konania: Strážovské vrchy

Dopravné spojenie: automobilom

Trasa: Bojnice – Čičmany (zabezpečené ubytovania za účelom nočného oddychu) – Košeca

Obtiažnosť: náročná

Vzdialenosť: 23,5 km (Bojnice-Čičmany) a 27,9 km (Čičmany-Košeca) – celkovo viac než 50 km

Predpokladaný návrat: 14.6.2020 (nedeľa)

Výstroj a výbava:turistická-špeciálna

Vedúci akcie, ktorý v prípade záujmu poskytne podrobnejšie informácie: M.Jarník (0907601150)


Pozvánka: Výstup na vrchol Kopy (1187 m. n. m.)

 


   Základné informácie o cieli nášho putovania

 

Rozložitý vrch Kopa (1187 m.n.) vypínajúci sa nad obcami Stankovany a Ľubochňa je posledným vrchom západnej – turčianskej časti hlavného hrebeňa Veľkej Fatry. Samotný vrchol situovaný vo výške takmer 1200 m n. m. je kompletne zalesnený a neposkytuje nijaké výhľady, kúsok nižšie je však odbočka k vyhliadkovej skalnej plošine s krížom, z ktorej sa naskytá veľmi pekný výhľad na rieku Váh, obec Stankovany, Šípsku Fatru s majestátnym  vrchom Šíp, a tiež na Veľký Choč a vrcholce Malej Fatry v pozadí.

K atrakciám Kopy patria občasne sa vyjavujúce zaujímavé skalné útvary, a tiež krásne často krát pôvodné borovicové a bukové porasty, na ktoré počas túry miestami narazíme. Vrch Kopa je prístupný po značených turistických chodníkoch, východiskom túr môžu byť obce Ľubochňa, Stankovany či Krpeľany.

 


Dátum konania: 27. júna 2020 (sobota)

Miesto konania: región dolného Liptova (severná časť pohoria Veľká Fatra)

Zraz účastníkov: 5:30 hod SELČ v Ilave na železničnej stanici

Odchod zúčastnených: 5:34  hod. SELČ

Účastnícky poplatok: hradené zo zdrojov KST v Košeci

Popis turistickej akcie: Ilava(železničná stanica) – Krpeľany zástavka – Krpeľany – vodná nádrž – Kopa (1187 m.n.m.) – Ľubochnianske sedlo  – Krpeľany – vodná nádrž – Krpeľany zastávka – Košeca (železničná zastávka)

Predpokladaný stav počasia v danej lokalite: 23 ° C polojasno

Obtiažnosť: stredne náročná

Dĺžka trasy: cca 15 km

Výstroj: letná turistická

Predpokladaný návrat domov: zhruba o 19:00 hod.

Vedúci akcie, ktorý v prípade záujmu poskytne podrobnejšie informácie: p. Milan Drábik  (0918 911  873)


Staršie «