…poďte spolu s KST Košeca poodkryť skryté krásy nedotknutej prírody nášho druhého najmenšieho národného parku v srdci najväčšieho slovenského pohoria…
Čo ponúka Národný park Muránska planina návštevníkom?
Kraj lykovca muránskeho a polodivokých koní, kraj opradený povesťami a pretkaný dávnou históriou. Muránska planina víta svojich návštevníkov majestátnosťou strmých bralnatých úbočí, hlbokých lesnatých dolín a malebnosťou horských lúk. Muránska planina je jeden z posledných kútov Slovenska, kde ani v období hlavnej turistickej sezóny neprúdia davy turistov. Ponúka teda najmä pokoj a relax uprostred nádhernej prírody.
Výhľady do okolia
Centrálnu časť národného parku tvorí krasová planina. Jej reliéf len mierne zvlnený, preto očakávať výhľady tu nie je celkom na mieste. Úchvatné výhľady do údolí a širokého okolia však poskytujú strmé bralnaté úbočia, ktoré ju lemujú. Snáď najkrajšie sa naskytajú z Cigánky – skalného brala, týčiaceho sa nad dedinou Muráň. Je to najnavštevovanejšie miesto národného parku, a to nielen pre výhľady, ale aj kvôli zrúcaninám voľakedy známeho stredovekého hradu Muráň.
Hlboké doliny
Do okrajov krasovej planiny sa počas miliónov rokov vrezávala voda a vytvorila tak viaceré hlboké, často až tiesňavové doliny, smerujúce do centra planiny. Medzi bezpochyby najkrajšie, verejnosti prístupné doliny patria Hrdzavá a Martinova dolina. Až 8 km dlhá Hrdzavá dolina leží severozápadne od obce Muráň. Jej dno dosiaľ modeluje Hrdzavý potok s viacerými menšími vodopádmi, či kaskádami. V spodnej časti doliny voda vyhlodala takmer 600 m hlboký kaňon, lemovaný strmými vápencovými bralami. Obdivovať niektoré krásy a vzácnosti prírody týchto miest návštevníkom umožní ľahko schodný turistický chodník, ktorý prechádza celou dolinou do sedla Nižná Kľaková s komplexom horských lúk. Podstatne divokejšia a tajomnejšia je Martinova dolina ležiaca medzi Muráňom a Tisovcom, nad horárňou Paseky. Jej dno pokryté lesmi po bokoch lemujú vysoké, miestami takmer zvislé skalnaté svahy a bralá Strelnice a Šarkanice. Dolina je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Šarkanica a tak môže návštevník prejsť zákutiami, ktoré ovláda iba matka príroda. Dolinou vedie turistický chodník, ktorý po 3,4 km dlhom stúpaní s prevýšením 520 m vychádza na síce malú, no o to krajšiu kvetnatú horskú lúku Voniaca.
Tajomné podzemie
Podzemie Muránskej planiny je na mnohých miestach popretkávané sieťou jaskynných chodieb. Dosiaľ tu bolo objavených takmer 500 jaskýň a priepastí. Tajomstvá a krásy podzemia však ostávajú z rôznych dôvodov pred očami návštevníkov ukryté. Len jedna z jaskýň – približne 16 metrov dlhá Wesselényiho jaskyňa ležiaca neďaleko Muránskeho hradu, je verejnosti voľne prístupná. Nahliadnuť do ústia jednej z menších priepastí Muránskej planiny zasa môžete na Studni, rozsiahlej poľane a významnej križovatke turistických trás. Práve tu sa nachádza 24 metrov hlboká a 64 metrov dlhá priepastná jaskyňa, nazývaná Ľadová jama. Nad jej ústím je vybudovaná malá vyhliadková plošina.
Malebné lazy
Takmer celé územie Muránskej planiny pokrývajú lesy, v južnej časti najmä listnaté a zmiešané, v severných častiach a vyšších polohách zasa ihličnaté. Prevažne lesnaté územie Muránskej planiny spestruje mozaika podhorských a horských lúk a pasienkov, tradične využívaných na chov oviec, dobytka a koní. Ich malebnosť v okolí Tisovca, Pohronskej Polhory, Muránskej Zdychavy a Zlatna dotvárajú zvyšky lazníckeho osídlenia v podobe starobylých dreveníc.
Zachovalosť prírodného prostredia
Civilizácia v masívnejšej miere dodnes neprenikla do ťažko prístupného terénu centrálnej časti planiny. Podhorské obce vznikali najmä v dolinách, pozdĺž vodných tokov Muránka, Rimava a Hron a do ich blízkosti sa aj dnes sústreďuje väčšina ľudských aktivít. Vďaka tomu si toto územie dodnes zachovalo svoj prirodzený ráz. Preto tu ešte stále môžeme nájsť prírode blízke ekosystémy a v prirodzenom prostredí pozorovať mnohé vzácne druhy živočíchov a obdivovať krehkú krásu rastlín. Aby sme zachovali toto vzácne prírodné bohatstvo, kvôli ktorému bola Muránska planina v roku 1997 vyhlásená za národný park, je veľmi dôležité všetky aktivity človeka, vrátane aktivít súvisiacich s turistickým využitím územia, veľmi citlivo usmerňovať a regulovať. Takmer celé územie národného parku je v súčasnosti zaradené aj medzi územia európskeho významu (sústava chránených území NATURA 2000), v ktorých sa nachádzajú najvzácnejšie a najohrozenejšie biotopy a druhy v krajinách členských krajín Európskej únie. Muránska planina je od roku 2009 súčasťou Chráneného vtáčieho územia Muránska planina – Stolica. Na najcennejších častiach územia sú vyhlásené prírodné rezervácie a chránené areály. Sústava prírodných rezervácií bola postupne budovaná od roku 1953 a dnes ju tvorí 26 území s najprísnejšími stupňami ochrany.
Turistické využitie Muránskej planiny
Muránska planina je ako stvorená pre pešiu a lyžiarsku turistiku, cykloturistiku, či vzmáhajúcu sa turistiku na koni. Pre návštevníkov bola vybudovaná sieť celoročne prístupných turistických chodníkov v celkovej dĺže viac ako 310 km, takmer 360 km trás určených pre bežecké lyžovanie (trasy nie sú upravované), viac ako 150 km horských cyklotrás, 2 miesta vyhradené pre skalolezectvo (Tesná skala nad Muránskou Hutou a Rozštiepená skala v hrdzavej doline pri Muráni). Pre stanovanie sú vyhradené tri miesta – prístrešok v doline Trsteník, Veľká lúka – Piesok a Nižná Kľaková. Národný park umožňuje svojim návštevníkom aj bivakovanie (t.j. prenocovanie v stane alebo bez prístrešku a bez ohňa) kdekoľvek v území národného parku do 100 m od vyznačeného turistického chodníka, s výnimkou všetkých maloplošných chránených území – tu je bivakovanie zakázané.
Turistika na koni
Huculská magistrála Kone patria k charakteristickým symbolom Muránskej planiny. História ich chovu siaha do roku 1950, kedy bol na Veľkej lúke pri Muráni zriadený žrebčín. Ich polodivoký chov na lúkach a pasienkoch Muránskej planiny pretrváva dodnes. Vraví sa, že Muránska planina je najkrajšia z chrbta koňa. Ak neveríte, vyskúšajte. Pre turistiku na koni je v národnom parku vyhradených 13 trás a 6 miest. Pre návštevníkov, ktorí chcú spoznávať okolitú prírodu netradične – zo sedla hucula (karpatského horského koňa), bola vytvorená tzv. Huculská magistrála. Vedie vrchmi a dolinami Slovenského rudohoria a Muránskej planiny (viac informácií: www.huculskamagistrala.sk).
Dátum konania: 23. augusta – 29. septembra 2020
Miesto konania: sedlo Zbojská, okres Brezno , región na rozhraní Horehronia a Gemeru, VÚC Banská Bystrica
Vedúci akcie, ktorý v prípade záujmu poskytne podrobnejšie informácie: Marián Jarnik ( č. t. 0907 601 150) Cestovné: uhradené z fondov KST v Košeci
Cena ubytovania: 17 eur / noc
Z organizačných dôvodov, kvôli potrebe zabezpečenia ubytovania a dopravy, je vhodné prihlásiť sa s dostatočne veľkým predstihom !!! Najneskôr do 5. júla 2020 a to u vedúceho tohto turistického podujatia p. Mariána Jarníka na telefónnom čísle 0907 601 150.
Najnovšie komentáre